Japonská kultúrna tradícia v sebe zahŕňa aj obdivovanie prírodných cyklov. Jedným z nim je obdivovanie kvitnúcich stromov čerešne, tzv. hanami (花見). Keď som predtým videla fotky, bola som unesená. Nádhera kvitnúcich čerešní v Japonsku sa mi zdala neporovnateľná s tým, čo máme doma. A hoci sa mi priečili davy ľudí sediacich na dekách, popíjajúcich alkoholické nápoje, predsa len som chcela na vlastnej koži zažiť, čo také hanami obnáša.
Priznám sa, po japonskej zime som nechápala, prečo sú Japonci slivkami a čerešňami tak unesení. Celú zimu im tu kvitli kamélie, dalo sa nájsť i narcisy a dokonca i zakvitnuté stromy, ktorých meno sa mi nepodarilo zistiť. Preto ma prekvapovalo, že slivky kvitnúce proti snehu majú aj pre nich svoje čaro (som zvedavá, ako by sa im páčili naše snežienky ;)) a že netrpezlivo čakajú na čerešne v plnom kvete.
Prvé čerešne sa objavovali takmer v zápätí po slivkách. Od bielych až po tmavoružové, s drobnými kvietkami visiacich v strapcoch. Z diaľky takmer na neroznanie od sliviek a broskýň. A potom prišiel koniec marca a s ním i pochopenie, čo vlastne hanami znamená...
Daždivé dni sa striedajú s príjemne teplými, slnečnými dňami. Jar je v plnom prúde a zem sa pomaličky ohrieva. Parky sú plné najrôznejšich druhov čerešní, obrovských starých stromov, aj tých mladších a pomenších. Ľudia sedia pod vysokými stromami na dekách a celtách (na tráve či na betóne), zatiaľ čo sa kvety sypú na ich hlavy ľahučko ako sneh. Pri jedle a pití sa každý veselo a hlučne rozpráva. Ten pach alkoholu ani ohromné množstvo ľudí mi, ako náhodnému okoloidúcemu, nie je veľmi po vôli. Napriek tomu ma neprepadá zvyčajné podráždenie a trpezlivo si razím cestu k miestam, ktoré dýchajú jarným pokojom. A keď sa mi podarí stráviť jedno popoludnie sediac na deke spolu s mladými Japoncami z jedného univerzitného klubu, musím uznať, že to vlastne nie je až také zlé, ako sa predtým javilo. Možno preto, že sme boli v nie veľmi vychytenom parku, ľudí nebolo tak veľa, nemali sme alkohol a po nejakých dvoch hodinách nás náhla búrka zahnala späť do školy.
Obdivovať krásu jarných stromov možno kedykoľvek a kdekoľvek, bez ohľadu na národnosť. Faktom však ostáva, že čerešne lemujúce ulice či rieky, ako i tie vysadené v parkoch a záhradách, majú neskutočné čaro nie len pre ich počty a značný vek. O tie stromy sa tu ľudia starajú a obdivujú ich - a možno i preto sa im tak dobre darí. Veď s rastlinami sa treba rozprávať, aby nezvedli ;) A keď sa oteplí, ľudia vychádzajú do parkov, aby si pod kvetmi trochu oddýchli od každodennej rutiny. Piknik v parkoch uprostred mesta. Nájdu si naň čas... A možno práve to by sme sa mohli od Japoncov priučiť.
moja prvá tohtoročná čerešňa
sakura počas hanami - v parku Ueno ^_^
hanami vo vyschnutom koryte rieky na severe Tokia, Kita-ku
park Asukayama na severe Tokia
pravdepodobne Somei Yoshino Sakura, s veľkými ružovkastými kvetmi
ružová smutná čerešňa - Shidare zakura...
... má dvojnásobný počet lupienkov...
... ale na pravú Yaezakuru si budeme musieť ešte pár dní počkať,
vraj totiž kvitne až keď ostatné odkvitnú :)
