Thursday 31 July 2014

最後の最後 ~ Posledné chvíle v Japonsku ~ Last moments in Japan

* English follows Slovak :)

Nejedná sa o posledný zápis o Japonsku; mám veru ešte čo dobiehať a rada by som sa podelila o svoje zážitky z tohto čarovného prostredia aj prostredníctvom blogu. Bude to ale posledný článok písaný na pôde Japonských ostrovov. 

Tento desaťmesačný pobyt sa totiž pomaly ale isto schýlil ku koncu. Čaká ma posledná noc a posledný deň v Tokiu, potom odlietam späť domov. Ak by som mala zhodnotiť môj pobyt, určite by sa dalo čo-to vylepšiť, ale i napriek tomu verím, že tento pobyt bol veľmi prospešný - a to nie len po stránke jazykovej, ale i zhľadiska kultúrno-spoločenského, duchovného či duševného :)

Ešte vždy som však v sebe celkom nespracovala všetky dojmy a nálady. Raz som sa tešila domov, inokedy sa mi tu chcelo ostať o niečo dlhšie. Myslím, že sa mi len nechcelo cestovať, baliť a upratovať. Dnes som však podstúpila malý nečakaný výlet do jednej z hlavných tokijských svätýň zvanej Ókunitama. Z náhleho popudu som si zakúpila tzv. omikudži, veštbu šťastia. Zrejme poslednú v dohľadnej dobe. Vytiahla som si číslo 4 a to nie je veľmi šťastné číslo. Po papier s veštbou som siahala so zmiešanými pocitmi, no nakoniec som si vytiahla 大吉 (daikiči - ohromné šťastie!) Neuveriteľné, na záver pobytu som dostala nádielku šťastia, akú sa mi doteraz nepdoarilo získať v žiadnej inej svätyni XD Ale o tom pokoj, nie to som chcela. Na veštbe boli aj motivačné básne a úslovia v starej japončine. To, čo som získala ja, mi dalo viac než akákoľvek veštbička ohromného šťastia. Aj vďaka tomu, som sa totiž utvrdila v presvedčení, že môj pobyt v Japonsku bol hodnotný a že je teraz najvyšší čas vrátiť sa domov, do rodnej zeme, zúročiť naučené... Moje sny podstúpili skúšku, niektoré sa zmenili, iné navrátili, no snáď mám dosť vôle vytrvalo kráčať za nimi :)

その地に非ざれば、之を樹うれども生ぜず。
その意非ざれば、之を教うるも成らず。

Tak ako ani strom nevyrastie, ak nie je sadený vo vhodnej zemi,
ani človek nevyrastie, hoc aj vzdelávaný, pokiaľ nemá vôľu.

If it has no proper soil, the tree will not grow. And so does the man.
Even if educated, if he lacks the determination, he will not grow.

The time has come to go home. This is the last post from Japan, but not about Japan! I still need to write a lots about my experiences here, though I'm afraid, I will be writing only in my mother language.

When I look back at those 10 months I spent here, I have mixed feelings. Both my heart and mind are dazed and confused, memories still not well ordered. Sometimes I thought I could have done more, other times I thought I did my best. Sometimes I was looking forward to going home, sometimes I wanted to stay here a bit longer. Nevertheless, I believe this was a very good experience in all the ways - mental, spiritual, linguistic, social, cultural... I think I've grown up again a little. And thanks to my last omikuji, which I've taken under number 4 from Okunitama shrine today, I at least got to see that clearly. Above is a saying which was written on my "oracle" of great luck. As a plant, I got a touch of a new soil, but now it's time to go back home. I've been educated and my dreams and ambitions were tried and challenged, some of them became more vivid and strong... Remembering it all, I can return peacefully ^_^