Život na kampuse ~ Living a campus life

Moje doterajšie štúdiá na Univerzite Komenského v Bratislave a pol roka na Jagelovskej univerzite v Krakove boli približne podobného rázu - na štúdiá sa vstupuje v jednom ročníku, ide sa podľa predpísaného programu a až na pár výnimiek sa zostáva v približne jednej skupine či partii po celé obdbobie štúdiá. S tými istými ľuďmi sa zdieľa väčšina predmetov a hovoríme si spolužiaci. Katedra má svoje predpísané miestnosti a skoro stále prináležíme do tej istej budovy, na to isté poschodie... Táto stabilita má svoje výhody a akosi mi prirástla k srdcu. V Japonsku je s ňou však koniec :-D

Hádam aj tisícka zahraničných študentov prišla študovať na Wasedu a každý z nich má iné záujmy a iné jazykové znalosti i schopnosti. Pravdepodbnosť, že sa s jedným človekom stretnete na viacej než jednom predmete preto nie je veľmi vysoká. Ale aj to má svoje výhody - človek sa spozná s množstvom ďalších ľudí a každá hodina má iný ráz, inú zmes pováh a národností (aj keď Kórejci a Číňania sú vždy v prevahe).

Univerzite sa skladá niekoľkých fakúlt a je rozdelená do "kampusov," mňa sa však týkajú len dva: Waseda a Tojama. Na každom kampuse je celá fúra budov, v niektorých sú len učebne, v iných i kabinety, administratívne úrady, jedálne, lobby, čitaráne, študovne, knižnice, počítačové miestnosti... Medzi nimi treba počas prestávok prebiehať. Iste, učebne sa menili aj v Bratislave; len akosi je to tu o čosi "početnejšie."

Počas školského roka je celý kampus ako jedno veľké mravenisko; všade plno študentov prechádzajúcich z budovy do budovy (v zásade vždy v nervy drásajúcej, pomalej kolóne ;)), len-tak postávajúcich či posedávajúcich na lavičkách a samozrejme, nemôžu chýbať ani "brigádnici" ponúkajúci zdarma rôzne predmety od letákov na najbližšie akcie až po papierové vreckovky. Okrem toho je podobný humbuk i v jednotlivých budovách; najmä v budove č. 22, ktorá je pre mňa akousi materskou budovou, keďže tam sídli Centrum pre výuku japonského jazyka a mám tam najviac hodín. Pre 22ku je charakteristické ešte čosi, čo ma asi nikdy neprestane udivovať: dlhý rad ľudí stojaci až von pred hlavný vchod, čakajúci na výťah. Hneď vedľa sú aj schody, ale tie používajú najmä ľudia idúci dole.

A ako vyzerá taký bežný deň na kampuse, keď si niekto veľmi "rozumne" zaplní všetky okienka v rozvrhu? Ranný príchod na deviatu ešte nedáva tušiť, aké "študentské peklo" nastane od obedňajších hodín. Po 12tej znovu vychádzame z budovy a snažiac sa vyhnúť množstvu ľudí, náhlime sa na opačnú stranu kampusu, aby sme počas tých 40 minút stihli zjesť obed v školskej jedálni - tam si vystojíme radu, pozorne vystriehneme voľné miesto pri nejakom stole, zhltneme obed a utekáme naspäť, pretože neskoré príchody môžu mať v Japonsku nepríjemné následky. Potom si odsedíme zvyšné hodiny; každá trvá 90 minút a medzi nimi je vždy 10 minút prestávka. O 16:15 vybiehame z 22ky a berieme najkratšiu cestu na kampus Tojama - ulice plné študentov, svetelná križovatka, druhý kampus rovnako zaplnený ako ten predtým. Cesta, ktorá by pri rýchlej chôdzi a prázdnej ceste zabrala tak 4 minúty, sa mení na 10 minútovú prekážkovú dráhu. Preháňam. Trvá mi to kratšie, ale to preto, že väčšinu času utekám; čo pri obyčajnom presune nerobievam... A ešte perlička na záver. Dohodli ste sa s kamarátmi, že sa o 6tej večer stretnete pred sochou p. Ókumu, zakladateľa unvierzity? Spravili to zrejme aj všetci ostatní študenti... :P

K špeicálnym schopnostiam zahraničných študentov Wasedy preto nedomysliteľne patrí aj uhýbanie sa pomalým (japonským) študentom, obyčajne hľadiacich do svojich smartfónov, a trpezlivosť v prípade, že sa ich nedá obísť. Schopnosť teleportovania sa by ušetrila čas i nervy; žiaľ, taký tréning sme zatiaľ nedostali...

Kampus Waseda / Waseda Campus

Študenti na kampuse okolo 16tej / students on the campus around 4 p.m.

Šigenobu Ókuma, zakladateľ univerzity / University founder, Ookuma Shigenobu

Never before have I experiences such a large-scale student's campus life. Maybe I should rather say that I never had any "campus life" before. Until now, I always kept up with the same fellow students through out the whole studies; we started together, had usually the same (prescribed) subjects and if all went fine, graduated together. This stability made me feel secure, but now, it's different. There is surely around thousand of foreign students here, differing in language skill level and interests so much, that the possibility of meeting one of them on more than one class is not very high (but it happens ;)) The positive side is of course the chance of meeting many new people and each class having a different air. And even if I was changing classrooms before during my studies, the way it is now, is kind of terrifying :-D

Waseda University consists of many departments and is located in several campuses - the ones that are important to me are Waseda and Toyama, which are quite close to each other. The campus bustles with life during the school-year and looks like a huge hive. It's kinda creepy, because the students walking through are quite slow, usually staring into their smartphones or talking to their fellows. At best it's still possible to pass around them; at worst one has to be patient and wait for the opportunity. It's like going in a big convoy - drivers probably know how annoying that can be ;) Another thing there are people handing out various materials, ranging from leaflets about the upcoming events up to paper tissues (which I always try to grab for me). If there is a bigger scale advertising for an event, they even use megaphone and that can be quite scary... 

The basic "full-time" day then looks like this: Starting school at 9 a.m., all is still peaceful, fine and almost empty. After 12, one has already to fight through the "student's hell" to get to the cafeteria on the other side of the campus, grab the meal there, find a free place at a table, eat quickly and hurry back for classes starting at 1 p.m. Then the classes continue in regular periods; each class lasts 90 minutes and there is 10 minutes break between them. On wednesday I need to change the campus once, so around 4 p.m. I need to go through the whole Waseda to get to Toyama campus - it's the quickest way, but equally crowded as if I were taking the "normal" streets around. Approximately 5 minutes route involves running and avoiding other students on the way. It's like playing some old car racing game... Anyway, a teleportation would be very welcome :)